Sanácia životného prostredia

HUMAC^® – dlhodobé riešenie pri sanácii kontaminovaných pôd

Pôda môže byť kontaminovaná mnohými rôznymi ľudskými činnosťami, keď sa nebezpečné látky nepoužívajú, neskladujú alebo nelikvidujú bezpečne. Prípady kontaminácie pôdy sú najčastejšie v mestských oblastiach a bývalých priemyselných areáloch, kde mohli kontaminácii napomôcť samotná výroba, priemyselné skládky, likvidácia odpadu a nadmerné používanie pesticídov alebo minerálnych hnojív.

Sanácia pôdy je životaschopnou, bezpečnou a udržateľnou alternatívou, ktorá obnovuje kvalitu znečistenej pôdy jej regeneráciou. Sanácia rozsiahle kontaminovaných pôd je nevyhnutná pre obnovenie funkčnosti a zdravia pôdy. Bežné metódy sanácie si vyžadujú  rozsiahle odstraňovanie kontaminovanej pôdy z oblasti alebo náklady spojené s fytosanáciou. Obe tieto metódy na určitý čas vyraďujú pôdu z produkcie a môžu byť finančne nákladné. 

Existuje však inovatívny spôsob in-situ sanácie kontaminovaných pôd prostredníctvom aplikácie aktivovaných prírodných humínových kyselín obsiahnutých v slovenskom výrobku HUMAC^® Agro.

Cieľom sanácie pomocou humínových kyselín je zablokovať prenos ťažkých kovov a iných toxínov z pôdy do rastlín a zároveň zachovať pôdu v produkcii a dokonca zvyšovať jej úrodnosť, čím sa zvyšujú poľnohospodárske výnosy a produkujú sa zdravé potraviny.

Ako dokážu humínové kyseliny viazať nebezpečné látky?

Humínové kyseliny

Prírodné humínové kyseliny

Ako už ich názov napovedá, sú prírodné – bez akejkoľvek chemickej úpravy. Sú mechanicky extrahované z leonarditu a vykazujú prirodzenú vlastnosť, že sú nerozpustné vo vode. Vďaka svojej organickej povahe majú vysokú biologickú dostupnosť pre pôdu a živé organizmy. Zostávajú v pôde dlhší čas, počas ktorého sa ich úžitok dodáva nepretržite.  

Soli humínových kyselín

Humínové soli sa získavajú chemickou extrakciou humínových kyselín použitím silných alkalických látok, ako je hydroxid sodný, hydroxid draselný alebo čpavková voda. Výsledkom takéhoto procesu je humátová soľ, nazývaná aj ako humát sodný, humát draselný a humát amónny. Sú teda anorganickou (chemickou) látkou s krátkodobými účinkami a nižšou biologickou účinnosťou.

Mnoho výrobcov volí použitie humínových solí, nakoľko náklady na ich výrobu sú výrazne nižšie a ich mikrobiologická stabilita vyššia (keďže nejde o prírodnú, ale chemicky získanú látku). Zmenou prírodných humínových kyselín na humínové soli sa síce zvýši ich čistota a rozpustnosť vo vode, no zároveň sa znížia alebo takmer úplne odstránia všetky ich prirodzené pozitívne účinky. 

Preto sme v spoločnosti HUMAC s.r.o. zvolili iné postupy, ktoré nielen zachovávajú prirodzené účinky humínových kyselín, ale ešte ich znásobujú. Prírodné humínové kyseliny v našich prípravkoch pochádzajú z jedného z najkvalitnejších ložísk leonarditu na svete, ktoré neboli kontaminované ťažkými kovmi. Všetky výrobky obsahujú vysoké množstvo prírodných, chemicky neupravovaných humínových kyselín, min. 40 % (m/m), ktoré majú silné detoxikačné účinky a kapacitu dopĺňať chýbajúce minerálne látky a stopové prvky do živých organizmov.

Aktivácia prírodných humínových kyselín

Vyťažený leonardit spracúvame vlastným technologickým procesom tzv. aktiváciou za účelom zvýšenia prirodzených účinkov prírodných humínových kyselín. Procesu aktivácie predchádza proces tzv. zrenia, pri ktorom sa zvyšuje podiel oxidovaných funkčných skupín v molekulách humínových kyselín, čím sa zvyšuje množstvo aktívnych miest v molekule. V týchto miestach následne môže dochádzať k reakciám, viazaniu a ostatným procesom, ktoré definujú účinnosť humínových kyselín. V ďalšom procese aktivačného mletia sa vytvára dostatočne veľký aktívny povrch a upravuje sa veľkosť častíc, čím sa ešte zvyšuje účinnosť a zlepšuje stabilita spracovaného materiálu. 

Takto upravený materiál vykazuje vďaka vysokému obsahu funkčných skupín a aktívnych miest v štruktúre humínových kyselín vyššiu reaktivitu a schopnosť vytvárať veľké množstvo chemických väzieb a interakcií, ktorými silne absorbuje ťažké kovy a rôzne organické toxíny vo svojej štruktúre. Vytvorením rôznych chemických väzieb dochádza k pevnému naviazaniu kontaminantov na humínové kyseliny a k vytvoreniu odolných štruktúr, ktoré vykazujú vysokú stabilitu a odolnosť. Vďaka tomu sú kontaminanty v štruktúre humínových kyselín viazané po dlhú dobu.

Pri sanačných pokusoch sa ukázalo, že aktivované humínové kyseliny stabilizujú kontaminované pôdy bez nutnosti na vyradenie ornej pôdy z prevádzky.

Početné testy ukázali, ako aplikácia aktivovaných prírodných humínových kyselín (HUMAC^® Agro) významne znížila príjem toxínov (organických alebo anorganických) plodinami a tiež výrazne znížila ich biologickú dostupnosť v pôde. Aktivované humínové kyseliny patria k novej generácii riešení pre efektívnu in-situ, ako aj ex-situ sanáciu pôdy. Prírodné humínové kyseliny navyše nemajú prakticky žiadnu toxicitu a podporujú rôzne mechanizmy potrebné na rast zdravej vegetácie a úrodnej pôdy. 

HUMAC^® Agro môže byť začlenený do procesu rekultivácie pôdy po ťažobnej činnosti alebo obnovení vegetácie háld popola, odkaliska alebo iných ekologicky nebezpečných lokalít. 

HUMAC^® Agro – organická pôdna pomocná látka vyvinutá pre ozdravenie pôd

HUMAC^® Agro, ktorý si zachováva pôvodnú molekulárnu štruktúru prírodných humínových kyselín, ale v aktivovanej forme, má potenciál na základe vyššie uvedených mechanizmov pôsobenia sanovať pôdy kontaminované rôznymi ťažkými kovmi a toxínmi vrátane.

HUMAC^® Agro má na pôdu harmonizujúci účinok, pretože v nej obnovuje podmienky pre normálne fungovanie prirodzených chemických a biologických procesov, ktoré pôdu udržiavajú zdravú a úrodnú.

Toto prírodné riešenie prináša mnohé benefity:

• pevne viaže kontaminanty do svojej štruktúry a nepúšťa ich stovky rokov; 
• znižuje tým obsah rôznych kontaminantov v pôde o 50 – 70 %; 
• jednoduchá aplikácie (rozsypanie) priamo na kontaminovanom území; 
• aktivovaná látka je vysoko účinná už pri dávke 3 t/ha; 
• dlhodobé pôsobenie; 
• znížené náklady;
• vylepšenie fyzikálnych a biologických vlastností pôdy;
• lepšia kontrola eróznych procesov;
• množstvo sekundárnych výhod ako vylepšená štruktúra pôdy, optimalizácia pH v pôde, zvýšená vodozádržnosť pôdy, zníženie rizika erózií a zvýšenie podielu organickej hmoty v pôde vrátane dodania všetkých mikro, makro a stopových prvkov ako aj aminokyselín

Pri aplikácii 3 000 kg/ha HUMAC^® Agro je možné viazať 50 – 70 % kontaminantov v pôde, čím sa zabráni ich prenikaniu do zložiek životného prostredia.

Účinnosť pri imobilizácii ťažkých kovov

Molekuly humínových kyselín (HK) sú iónomeniče, ktorých základnou funkciou je výmena iónov nižšej molekulovej hmotnosti za ióny vyššej molekulovej hmotnosti. Napríklad pri pohľade na Mendelovu periodickú tabuľku prvkov HK v pôde uvoľnia Mn s hmotnosťou 54 a naviažu Cd s hmotnosťou 112 s odhadovanou imobilizáciou na tisíce rokov. Naviazaný ťažký kov v relatívne stabilných komplexoch zostáva v prostredí, jeho imobilizáciu (väzbu v prostredí) je možné merať iba vylúhovaním vo vodnom roztoku. Čo sa týka ich adsorpčných vlastností, v in vitro štúdii uskutočnenej v roku 2017 Klučákovou a Pavlíkovou sa ukázalo, že adsorpčná účinnosť HK bola preukázaná pri ťažkých kovoch ako Cu (94,4 %), Cd (90,3 %), Pb (92,8 %) a Zn (92,0 %).

Na jar roku 2018 sa spustil riadený experiment na vyhodnotenie jahodových polí obohatených preparátom HUMAC^® Agro v množstve 500 kg/ha v porovnaní s jahodovými poľami bez tohto preparátu. Výsadba 2,5 ha jahôd rôznych odrôd bola založená na poli, na ktorom sa predtým pestoval jačmeň, slnečnice a sójové bôby. Posledné dva riadky boli vyčlenené pre kontrolovanú skupinu (bez HUMAC^® Agro). Už v prvom roku, bola počas zberu sledovaná vyššia úroda o asi 29 %. Následne boli plody v spolupráci s NPPC–VÚA Michalovce podrobené analýze za účelom stanovenia obsahov vybraných ťažkých kovov. Obsah olova bol v plodoch pestovaných na pôde ošetrenej HUMAC^® Agro nižší o 57 % v porovnaní s kontrolou. Obsah kadmia bol nižší o 24 %, arzénu o 25 % a ortuti o 8 %.

Parameter	Kontrola	HUMAC® Agro	Jednotka	Zmena obsahu ťažkých kovov
Ortuť (Hg)	2,8	2,5	µg/kg	– 8,3 %
Kadmium (Cd)	9,5	0,011	µg/kg	– 24,2 %
Olovo (Pb)	71,4	30,7	µg/kg	– 57,0 %
Arzén (As)	16,2	12,1	µg/kg	– 25,3 %

V roku 2020 bola na farme v Rozhanovciach časť pôdy ošetrená výrobkom HUMAC^® Agro v množstve 500 kg/ha. Na tejto pôde boli na jar vysadené zemiaky. Rovnako boli zemiaky vysadené aj na kontrolnej časti, kde pôda nebola ošetrená výrobkom HUMAC^® Agro. Na jeseň, po zbere boli zemiaky podrobené chemickej analýze, ktorá preukázala zníženie obsahu kadmia o 50 % a olova o 16 % v hľuzách zemiakov pestovaných na pôde ošetrenej HUMAC^® Agro.

Parameter	Kontrola	HUMAC® Agro	Jednotka	Zmena obsahu ťažkých kovov
Olovo (Pb)	19	16	µg/kg	– 15,8 %
Kadmium (Cd)	22	11	µg/kg	– 50,0 %

Účinnosť pri imobilizácii PCB látok

Ďalšou triedou hlavných znečisťujúcich látok sú dioxíny a dioxínom podobné zlúčeniny, ako napríklad polychlórované bifenyly (PCB), ktoré patria do kategórie perzistentných organických polutantov (POP), ktoré sa v životnom prostredí rozkladajú pomaly. K expozícii PCB v životnom prostredí dochádza často šírením sa znečistenia z predtým vypustených PCB. K šíreniu dochádza vyparovaním z vody do atmosféry s následným transportom v ovzduší a suchým alebo mokrým spádom PCB a ich opätovným vyparovaním. Kontaminácia životného prostredia týmito produktmi vytvorila novú významnú skupinu tuhých PCB materiálov (zamorené pôdy, piesky, sedimenty, prípadne priemyselné odpady), ktorých dekontaminácia či zneškodnenie vyvolávajú problémy vďaka perzistencii PCB proti väčšine deštrukčných procesov, bežne prebiehajúcich v ekosystéme, napr. fotolytickej a mikrobiálnej (obzvlášť aeróbnej), najmä v prípade vyššie chlórovaných PCB.

Mechanizmus, ktorým humínové kyseliny interagujú s dioxínmi a PCB, je odvodený od porovnania molekulárnych štruktúr týchto látok. Veľké molekuly humínových kyselín (2000 – 200 000 Da) ako výkonné iónomeniče viažu malé molekuly dioxínov a PCB (0 – 20 Da) do svojej štruktúry a znehodnotia ich v prostredí. 

V roku 2020 sa uskutočnil experiment s účelom preverenia imobilizačného efektu HUMAC^® Agro na hlavné kongenéry PCB látok ex-situ. Kochlíkové experimenty ukázali, že humínové kyseliny aplikované do kontaminovaných pôd znížili obsah PCB látok v buľvách o 73 % aj listoch o 33 % redkvičky siatej, pričom súčasne dokázali výrazne znížiť aj obsah PCB látok uvoľnených z pôdy do pôdneho výluhu o takmer 50 %.

Materiál	Kontrola	HUMAC® Agro	Jednotka	Zmena obsahu PCB látok
v buľve	15,15	4,06	µg/kg	– 73,2 %
v listoch	10,27	6,87	µg/kg	– 33,1 %
v pôde	0,549	0,278	µg/kg	– 49,4 %

Sumárny obsah kongenérov PCB sa znížil v buľve o 29,40 % až 73,20 % v porovnaní s kontrolným variantom. V listoch bolo toto zníženie v rozmedzí 23,02 % až 61,71 %. Súčasne sa znížil obsah kongenérov PCB uvoľnených z pôdy do pôdneho výluhu o 32,24 % až 49,36 %.

Možnosti aplikácie

HUMAC^® Agro sú pelety s rozmermi 6 – 8 mm, ktoré je možné aplikovať pomocou štandardných rozmetadiel hnojív, ktoré poskytujú presné dávkovanie a aplikáciu na veľké plochy. 

V nedostupných terénoch je možné využiť aplikáciu pomocou závesných rozmetadiel pod helikoptérami, či pomocou dronov. Vzdušný posyp je viac efektívny ako ten pozemný a je možné v krátkom čase previesť aplikáciu aj na veľké plochy s ťažko prístupným, až neprístupným terénom (lesy, skalnaté oblasti).

Pelety HUMAC^® Agro sa po dopade na pôdu a vplyvom poveternostných podmienok (dážď, vietor,…) rýchlo rozpadnú a humínové kyseliny začnú postupne prenikať do pôdy, kde začnú okamžite pôsobiť. Urýchleniu pôsobenia pomôže zapracovanie do vrchných vrstiev pôdy pomocou poľnohospodárskych mechanizmov (ak je to možné).

Humínové kyseliny sa v pôde behom 2 až 3 rokov dostanú do hlbších vrstiev pôdy, resp. zabudujú sa do pôdnej štruktúry. Preto je vhodné po určitej dobe aplikáciu zopakovať.

HUMAC^® Agro pôsobí v pôde niekoľko rokov a jeho aplikáciu odporúčame opakovať každé 3 – 4 roky.

Aplikácia prípravku nemá žiadne teplotné obmedzenia a môže sa teda aplikovať celoročne. Je možné použitie proti rôznym typom kontaminácií ťažkými kovmi alebo inými toxickými látkami v prakticky akomkoľvek prostredí, ako napr.:

Typ kontaminovanej lokality	Dôsledky kontaminácie	Riešenie kontaminácie s HUMAC® Agro	Príklad podobnej enviro-záťaže
poľnohospodárska pôda	kontaminácia potravín	imobilizácia kontaminantov	rôzne (https://www.enviroportal.sk/indicator/detail?id=321&print=yes)
priemyselné oblasti	rozširovanie záťaže na okolité prostredie	zabránenie prenikania do okolia a spodných vôd	Chemko Strážske,
vodné plochy	negatívny dopad na život vo vode	remediácia života vo vode	Zemplínska Šírava
lesy	degradácia lesných porastov	revitalizácia lesných porastov	štátne lesy
odpadové vody	nadmerná akumulácia kontaminantov	zabránenie lúhovania do okolia a spodných vôd	Odkalisko Poša
skládky	riziko prenikania do spodných vôd	zabránenie lúhovania do okolia a spodných vôd	Skládka Vrakuňa

Regionálna mapa environmentálnej kvality:

Metodológia meraní pred a po aplikácii

Odber vzoriek pôdy je jednou z najdôležitejších častí celého procesu stanovenia kontaminácie pôdy, nakoľko o ide o stopové množstvo kontaminantov v pôdnej matrici. Je veľmi pravdepodobné, že kontaminant nemusí byť distribuovaný vo vzorkovanom mieste pravidelne, a to ako v smere horizontálnom, tak aj v smere vertikálnom. Koncentrácia kontaminantu závisí aj na type pôdy a na jeho rozpustnosti vo vode. Odber pôdnych vzoriek ustanovuje Vyhláška MPRV SR č. 151/2016 Z.z. 

Z poľnohospodárskych pozemkov je vhodné odobrať vzorky z aspoň 30 rôznych miest rovnomerne rozmiestnených po celej ploche pozemku. Hĺbka, do ktorej sa pôdne vzorka odoberá závisí od charakteru pozemku a pohybuje sa od 15 cm do 40 cm (najvhodnejšie odoberať vzorku pôdy do 25 cm, pričom horná vrstva, ak je zarastená napr. trávou sa do vzorky nezahŕňa). Vhodné množstvo pôdy pre ďalšie testovanie je približne 10 kg.

Získané vzorky pôdy budú podrobené štandardnej analýze pre určenie povahy a koncentrácie kontaminácie.

Následne budú uskutočnené tzv. vyplavovacie experimenty s pridaním HUMAC^® Agro, aby sa určila vhodná dávka na čo najúčinnejšie zníženie danej kontaminácie v pôde. 

Schéma vyplavovacieho experimentu:

Výskum a publikácie

Zníženie kontaminácie rastlín PCB látkami v okolí Strážskeho

(Preverenie imobilizačného efektu diferencovane aktivovaných humínových kyselín na hlavné kongenéry PCB látok ex-situ)

PCB látky (polychlórované bifenyly) spôsobujú v okolí bývalého chemického závodu Chemko Strážske problémy už niekoľko rokov. Pôvodne boli považované za úplne neškodné, no dnes patria medzi 12 látok, ktoré svetové spoločenstvo považuje za natoľko nebezpečné, že by mali byť z ekosystému eliminované.

Podobne ako v iných priemyselných štátoch, aj na Slovensku došlo ku kontaminácii životného prostredia PCB látkami v dôsledku dlhodobej a relatívne rozsiahlej priemyselnej aplikácii týchto látok (resp. ich zmesí), aj keď neboli ešte v tej dobe známe a neskoršie potom vyhodnotené dôsledky ich vstupu do ekosystémov.
Kontaminácia životného prostredia týmito produktmi vytvorila novú významnú skupinu tuhých PCB materiálov (zamorené pôdy, piesky, sedimenty, prípadne priemyselné odpady), ktorých dekontaminácia či zneškodnenie vyvolávajú problémy vďaka perzistencii PCB proti väčšine deštrukčných procesov, bežne prebiehajúcich v ekosystéme, napr. fotolytickej a mikrobiálnej (obzvlášť aeróbnej), najmä v prípade vyššie chlórovaných PCB.
Priamo v závode ale i v jeho okolí sa stále množstvo sudov s PCB látkami, ktoré sa však už rozpadajú a tak sa tieto látky dostávajú do životného prostredia. Sú unášané vodou a rozfúkávané vetrom do širokého okolia.

V roku 2020 vykonalo Národné poľnohospodárske a potravinárske centrum – Výskumný ústav agroekológie (NPPC – VÚA Michalovce) experimenty na preverenie imobilizačného efektu diferencovane aktivovaných humínových kyselín na hlavné kongenéry PCB látok ex-situ.

Tento výskum vyplynul z Programového vyhlásenia vlády 2020 – 2024 uvádza, že Vláda SR vyvinie maximálne úsilie na odstránenie environmentálnych záťaží, najmä tých s najvyššou prioritou riešenia, kde jednou z trojice priamo menovaných je “…zneškodnenie PCB látok, ťažkých kovov a sanáciu priľahlého územia na východnom Slovensku, v okolí Strážskeho…”.

V orientačnom nádobovom pokuse sa preverilo, či je možné, aby sa znížila kontaminácia úrody PCB látkami. Išlo o vegetačný ex-situ screening imobilizačného efektu diferencovane aktivovaných humínových kyselín na hlavné kongenéry PCB v pôde. Pôdu v pokuse kontaminovali sedimentom získaným v okolí závodu Chemko Strážske.

Aplikácia HUMAC^® Agro výrazne znížila obsah PCB látok v buľvách aj listoch redkvičky siatej, pričom súčasne dokázali výrazne znížiť aj obsah PCB látok uvoľnených z pôdy do pôdneho výluhu.

Podarilo sa zistiť, že humínové preparáty aplikované v melioratívnej dávke, výrazne znížili obsah PCB látok v buľvách aj listoch redkvičky siatej, pričom súčasne dokázali výrazne znížiť aj obsah PCB látok uvoľnených z pôdy do pôdneho výluhu. Sumárny obsah kongenérov PCB (28, 52, 101, 138, 153 a 180) sa znížil v buľve o 29,40 až 73,20 % v porovnaní s kontrolným variantom. V listoch bolo toto zníženie v rozmedzí 23,02 až 61,71 %. Súčasne sa znížil obsah kongenérov PCB uvoľnených z pôdy do pôdneho výluhu o 32,24 až 49,36 %.

PCB látky sa našli aj vo vajíčkach a sliepke

V roku 2021 sme z obce neďaleko bývalého chemického závodu Chemko Strážske získali sliepku i vajíčka, ktoré sme podrobili analýze na stanovenie hodnoty PCB látok. V sliepke bol obsah PCB príbuzných dioxínom 0,9505 pgTEQ/g tuku a vo vajíčkach 1,241 pgTEQ/g tuku. Tieto hodnoty neprekračujú maximálne hodnoty PCB definované Nariadením komisie EÚ č 1259/2011. Suma PCB nepodobných dioxínom bola stanovená v sliepke na 53,123 ng/g tuku a vo vajíčkach dokonca 70,950 ng/g tuku čo prevyšuje maximálne hodnoty PCB definované Nariadením komisie EÚ č 1259/2011 stanovené na 40 ng/g tuku.

V spolupráci so starostkou obce sme začali pokus na zníženie tejto kontaminácie, no k dnešnému dňu ešte nemáme výsledky.

Zníženie koncentrácie medi a ortuti v kontaminovaných pôdach

V práci z roku 2016 bolo zhrnuté bolo monitorovanie 9 oblastí na Strednom Spiši v okolí Rudnian – Gelnice. Vo vzorkách vodných extraktov pôd sa stanovili koncentrácie medi a ortuti a pH pôdy. Následne boli do týchto vodných extraktov pridané 2 % HUMAC^® Enviro a po 5 dňoch opäť analyzované. V práci sa testoval upravený výrobok, HUMAC^® Enviro, ktorý bol odvodený od výrobku HUMAC^® Agro. No zloženie tohto výrobky nevykazovalo výrazne lepšie účinky oproti HUMAC^® Agro a preto sa nezačalo s jeho výrobou.

Koncentrácie medi v jednotlivých vodných extraktoch presahovali povolené limity a po aplikácii HUMAC Enviro klesli o 35 %. Množstvo ortuti vo vodných extraktoch taktiež presahovalo povolené limity, avšak k poklesu po aplikácii HUMAC^® Enviro došlo len vo dvoch prípadoch.

Bližšie informácie v – Fazekasova-2016-The Effect of Natural Substance HUMAC Enviro on Reducing the Concentration of Copper and Mercury in Contaminated Soils

Prípadové štúdie

Zabránenie rozšíreniu kalu z odkaliska hlinikárne v Ajke v Maďarsku

Humínové kyseliny vo forme leonarditu boli použité pri riešení katastrofy, keď sa na západe Maďarska 4. októbra 2010 pretrhla hrádza odkaliska a toxický červený kal zaplavil obce Kolontár, Devecser a Somlóvásárhely. Katastrofa si vyžiadala desať obetí na životoch a ďalších vyše 200 ľudí utrpelo zranenia. Zničených bolo zhruba 400 domov i celý ekosystém rieky Marcal.

Do okolia vylialo veľké množstvo odpadu z ťažby Bauxitu. Tento odpad obsahoval vysoké množstvá nebezpečných kontaminantov, ako oxidy železa, hliníka, titánu a pod., no hlavne bol vysoko alkalický s pH vyšším ako 13 (nakoľko obsahuje zbytky extrakčného činidla hydroxidu sodného). Po aplikácii čerstvo vyťaženého Leonarditu, ktorý obsahuje prírodné humínové kyseliny klesla po 24 hodinách hodnota pH pôdy na prijateľných 7,5. Dokonca niekoľko dní po aplikácii boli na ošetrenej pôde vysiate testovacie plodiny, ktoré bez väčších problémoch vyklíčili. V štúdii vykonanej v súvislosti s katastrofou v Maďarsku boli stanovené väzbové kapacity humínových kyselín pre niektoré kovy. Pre železo a olovo je to na hodnote 98%, pre meď 95%, kadmium 75% a nikel 70%.

Už do 24 hodín od aplikácie HUMAC^® Agro boli kleslo pH z hodnoty 13 na prijateľných 7,5. A do niekoľkých dní na ošetrenej pôde vyklíčili testovacie plodiny.

Rekultivačný pokus na skládke železnej rudy v Nižnej Slanej

Skládka Nižná Slaná sa nachádza na severovýchodnej strane obce Nižná Slaná v kopcoch priamo nad Etelkou Hutou a obsahuje odpad zo spracovania rudy v regióne a podľa odhadov dosiahla objem takmer 5,5 mil. m³. V minulosti sa uskutočnili viaceré experimenty, ktoré zisťovali, či je možné pokryť oblasť vegetáciou, no keďže sa v pôde nachádza veľké množstvo toxínov, boli tieto pokusy zväčša neúspešné.

Naši spolupracovníci požiadali starostu, či by mohli otestovať náš výrobok HUMAC^® Agro na báze humínových kyselín priamo na mieste a zistiť, či by došlo k nejakej reakcii. O mesiac neskôr boli pozorované viditeľné zmeny, ako rast trávy a zmena štruktúry pôdy.

Boli tiež analyzované vzorky pôdy a výsledky ukázali aj výrazný pokles koncentrácií sledovaných prvkov: ortuť (Hg) o 76,5 %, kadmium (Cd) o 64,0 %, arzén (As) o 71,6 %.

Parameter	Kontrola	HUMAC® Agro	Jednotka	Zmena obsahu ťažkých kovov
Arzén (As)	1907,0	542,5	mg/kg	– 71,6 %
Kadmium (Cd)	0,267	0,096	mg/kg	– 64,0 %
Ortuť (Hg)	2,354	0,554	mg/kg	– 76,5 %

Po jednom mesiaci po aplikácii HUMAC^® Agro boli pozorované viditeľné zmeny, ako rast trávy a zmena štruktúry pôdy. Analýza pôdy ukázala pokles ťažkých kovov o približne 75 %.

Viac si možno prečítať aj v článku na stránke dobrenoviny.sk

Rekultivácia lesných porastov

Na jar 2019 boli založené dva pokusné pozemky v lokalitách Teplý Vrch a Oravice na holorubných plochách v dôsledku predchádzajúcej  ťažby. Cieľom pokusu bolo sledovať klíčenie, vývoj koreňového systému a kvalita nadzemných častí stromov rôznych druhov s aplikáciou HUMAC^® Agro a bez aplikácie pre kontrolnú skupinu. Výsledky sa porovnávali po jednom roku od výsadby. 

Buk lesný (Fagus sylvatica), klíčivosť s HUMAC^® Agro bola 95 – 100 % v porovnaní s klíčivosťou 80 % v kontrolnej skupine. Sadenice mali dobre vyvinutý koreňový systém s množstvom bočných koreňov a kapilár. Kmeň bol viditeľne hrubší a nadzemná časť bola väčšia s väčším počtom listov.

Dub letný (Quercus robur), klíčivosť s HUMAC^® Agro bola 85 % v porovnaní s klíčivosťou 60 % v kontrolnej skupine. Sadenice mali bohatší koreňový systém s množstvom bočných koreňov a kapilár. Kmeň bol viditeľne hrubší a sadenice boli vitálnejšie.

Smrek obyčajný (Picea abies), klíčivosť s HUMAC^® Agro bola približne rovnaká ako v kontrolnej skupine, na úrovni 90 % a celkovo obe sadenice vykazovali len malé rozdiely v nadzemnej a podzemnej časti.

Smrekovec opadavý (Larix decidua), klíčivosť s HUMAC^® Agro bola 50 % v porovnaní s klíčivosťou 35 % v kontrolnej skupine. A sadenice mali väčší koreňový systém viditeľne hrubší kmeň a bohatšie olistenie.

U listnatých stromov, pri ktorých bol použitý produkt HUMAC^® Agro, sa sadenice lesných drevín na oboch lokalitách javia po prvom roku rastu vitálnejšie, tj. koreňový systém je väčší vďaka zlepšenej schopnosti zadržiavať vodu, strom je lepšie vyživovaný, čo je viditeľné na zhrubnutie kmeňa. 

Pri porovnaní sadeníc ihličnatých stromov po prvom roku rastu nie sú výrazné rozdiely, najmä pri smreku obyčajnom a smreku opadavom na lokalite Oravice. Príčinu nízkej klíčivosti duglasky na pokusnej ploche pri použití prípravku HUMAC^® Agro nepoznáme.

Výsadbu lesných porastov ovplyvňuje mnoho faktorov a tie nemožno v živom ekosystéme vylúčiť. HUMAC^® Agro vytvára podmienky na to, aby sadenice lesných drevín po výsadbe lepšie odolávali stresovým situáciám a poskytovali lepšie podmienky pre rýchlejší rast stromov. 

Prehľad riešiteľných envirozáťaží

Vývoj kontaminácie pôd na Slovensku po roku 2005 bol veľmi pozvoľný. Väčšina rizikových látok v poľnohospodárskych pôdach neprekročila stanovené limity až na lokality, ktoré boli kontaminované  už v minulosti (v okolí priemyselných závodov, v oblasti vplyvu geochemických anomálií).

Z hľadiska kontaminácie pôd boli v roku 2022 sledované hlavné rizikové prvky (Cd, Pb, Cu, Zn, Ni, As), ktoré zaznamenali v predchádzajúcom monitorovacom cykle nadlimitné hodnoty. Analyzované boli vybrané lokality, v ktorých po vyhodnotení odberov z roku 2007 bola stanovená  kontaminácia aspoň jedným kontaminantom. 

Najnovší hygienický prieskum poľnohospodárskych pôd v okolí hlinikárne v Žiari nad Hronom poukazuje na mierne zníženie plochy pôdy kontaminovanej fluórom, avšak proces znižovania koncentrácie sledovaného a hodnoteného prvku v pôde je len pozvoľný. Priemerná hodnota vodorozpustného fluóru v pôdach oproti hlinikárni je stále pomerne vysoká a presahuje i v súčasnosti  4-násobne hodnotu platného hygienického limitu vodorozpustného fluóru v pôdach (5 mg.kg^-1).

Najčastejšie  sa vyskytujúcim kontaminantom pôd bolo Cd a Pb, menej Ni a As. Extrémne vysoké hodnoty v kategóriách B a C dosiahli Hg, Cu, Cd, Pb, lokálne As, F, Cr.  Z organických polutantov, ktoré v pôdach pretrvávajú dlhšie, sú predmetom monitorovania hlavne polycyklické aromatické uhľovodíky (PAU). Ostatné organické polutanty majú viac charakter „bodového“ znečistenia. V rámci monitoringu pôd SR boli zistené najvyššie hodnoty PAU najmä na fluvizemiach, v nivách väčších riek, v čierniciach, lokálne aj v luvizemiach a kambizemiach a v okolí priemyselných centier. Priemerný obsah polycyklických aromatických uhľovodíkov (PAU) v poľnohospodárskych pôdach SR sa pohyboval okolo 200 mg.kg^-1. Hodnoty nad 1 000 mg.kg^-1 boli len lokálneho charakteru (Žiar nad Hronom, Strážske, nivy Dunaja a Moravy). (Správa o stave ŽP SR, 2002) [Kontaminácia poľnohospodárskych pôd]

Regionálna mapa riešiteľných envirozáťaží:

Okolie bývalého chemického závodu Chemko Strážske

V oblasti sa nachádza vysoká kontaminácia PCB látkami (pravdepodobne najviac znečistené miesto PCB látkami na svete), ktoré sa napriek rôznym snahám stále šíria do okolia a kontaminujú tak stále väčšiu a väčšiu oblasť. 

Pokusy popísané vyššie dokazujú, že aktivované humínové kyseliny dokážu PCB látky zachytiť a imobilizovať v pôde, čím by sa zabránilo ďalšiemu rozširovaniu tejto ekologickej hrozby.

Aplikáciou HUMAC^® Agro dokážeme revitalizovať až 500 ha pôdy ročne.

Skládka odpadového kalu v Žiari nad Hronom 

Na tejto skládke je uskladnených približne 10 miliónov ton vysoko alkalického odpadového kalu z výroby hliníka. V kale sa okrem toho nachádzajú vysoké koncentrácie viacerých ťažkých kovov, najmä chrómu (400 mg/kg), vanádu (700 mg/kg) a olova (150 mg/kg).

Aktivované humínové kyseliny dokážu nielen neutralizovať vysoké pH kalu, ale aj bezpečne naviazať ťažké kovy a zabrániť ich prenikaniu do životného prostredia. 

Okolie magnezitových baní v Jelšave 

V okolí baní v Jelšave sa nachádzajú haldy s pH vyšším ako 8 a s vysokým obsahom horčíka a roznych ťažkých kovov. Z toho dôvodu na tých haldách nerastie takmer žiadna vegetácia, čo spôsobuje, že sa pôda ľahko zosúva nebezpečný prach sa šíri do okolia.

Aktivované humínové kyseliny dokážu nielen neutralizovať vysoké pH pôdy, ale dokážu zlepšiť aj jej štruktúru a dodať živiny, ktoré sú potrebné rast vegetácie (napríklad trávy) čím by sa zamedzilo erózii a vysokej prašnosti.

Odkaliská na Spiši

Po ukončení ťažby na strednom Spiši, ostali tri odkaliská, kde je uložených až 30 miliónov ton odpadu. Na odkalisku v Rudňanoch sa nachádza najmä ortuť, ktorá patrí k jedným z najnebezpečnejších toxínov vôbec. Pri monitoringu v tejto oblasti sa takmer vždy zistia nadlimitné hodnoty ťažkých kovov ako olovo, zinok, meď, ortuť a kadmium ( v potravinách, obilí, koreňovej zelenine, rybách, hubách a dokonca aj v plástovom peli a propolise).

Aktivované humínové kyseliny vedia tieto ťažké kovy bezpečne viazať vo svojej štruktúre a tým zabrániť ich šíreniu do okolia a potravín.